OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
História
 

História

 

Obdobie Half Hour of Power (1996-2000)

Členovia skupiny začínali v konkurenčných stredoškolských skupinách. V žartu hovoria, že sa stali na koncerte skupiny Hole, konanom 41 deň leta roku 1996. Podľa serveru Supernova niesla skupina zo začiatku názov Kaspir a ku zmene názvu na Sum 41 došlo pri príležitosti Supernova Show 28. septembra 1996. Skupina Sum 41 bola „objavená“ Greigem Norim z kapely Treble Charger. V skupine sa vystriedalo niekoľko basistov a Cone do nej vstúpil až roku 1999.

 

Členovia skupiny často svoje vyvádzanie ako napríklad prepadnutia pizzerie keď použili vodné pištole alebo tanec pred divadlom pre klip Makes No Difference. Obe tieto videa sú k videniu na DVD Introduction to Destruction a niektorých verziách bonusového DVD Does This Look Infected?.

 

Tieto zábery potom spoločne s demo nahrávkami rozoslali do niekoľkých nahrávacích spoločnostiach. Vydavateľstvo Island Records, v snahe zarobit na pop-funkovom šialenstve okolo Green Day a Blink-182, Sum 41 podpísala zmluvu na začiatku roku 2000.

 

27. júna 2000 vydali album Half Hour of Power. Prvým singlom bol Makes No Difference s dvoma odlišnými videoklipy. Prví obsahuje zostrih nahrávok „výtržností“, v druhom účinkujú Sum 41 na house party.

 

 

All Killer No Filler (2000-2002)

Prvé plnohodnotné album, All Killer No Filler, vyšlo 8. mája 2001. Prvá skladba z albumu, Fat Lip, sa počas leta stala veľkým hitom a na týždeň i rockovou skladbou číslo jedna po celých Spojených štátoch. Vystúpenie na turné Warped Tour popularitu skupiny ešte zvýšila.

 

Nasledujú ďalšíe dva single - In Too Deep, zachycujúci členov skupiny pri súťaži v potápaní a Motivation s klasickým „garážovým“ videoklipom. Počas veľkej časti roku 2001 bola skupina na turné spolu s Blink-182 a potom sa vrátila do štúdia k natočeniu ďalšieho CD.

 

Na konci roku 2001 skupina vydala spolu s komikom Tenacious D vianočný song s názvom Things I Want. Roku 2002 spolu s Ja Rulem a Nelly prespievali skladbu Walk This Way, pôvodne od Aerosmith a Run-D.M.C.

 

 

Does This Look Infected? (2002-2004)

26. novembra 2002 vychádza druhé album - Does This Look Infected? v ktorom Sum 41 ľahko mení svoj štýl a prinášajú tvrdšiu muziku, pričom však stále zachovávajú svoju tradičnú jemnú harmóniu. Prvým singlom tohto albumu bol Still Waiting, paródia na jeden z klipov The Strokes, v ktorom sa pod názvom The Sums posmievajú „new-garage“ retro-rockovému štýlu. Tato skladba bola omnoho tvrdšia, než fanúšikovia očakávali.

 

Vydanie Still Waiting bolo nasledované singlom The Hell Song, v ktorom členovia skupiny používajú panenky s portrétmi seba samých a ďalších celebrít, napr. Ozzyho Osbourna či Pamely Anderson. Video k ďalšiemu singlu, Over My Head (Better Off Dead), bolo rovnako umiestnené ako bonus na živé DVD Sake Bombs And Happy Endings z roku 2004.

 

Po rozsiahlom turné spolupracovali s Iggy Popem na jeho novom albume Skull Ring. Společně napísali prvú skladbu z albumu Little Know It All a na podporu skladby spolu vystúpili aj v The Late Show with David Letterman.

 

 

Chuck a Go Chuck Yourself (2004-2006)

Na začiatku roku 2004 prispela skupina svojím songom Moron (zaradenom ako bonus na album Chuck verzia pre japonský trh) do albumu Rock Against Bush. Na konci toho roku potom skupina odcestovala spolu s charitatívnou organizáciou War Child Canada do Konga, aby pomohla dokumentovať občiansku vojnu. Niekoľko dní po ich prílete vypukli boje v blízkosti hotelu v Bukavu, v ktorom sa skupina ubytovala. Všetci čakali, až streľba utíchne, ale márne. Až pracovník mierovej misie OSN, Kanaďan Charles „Chuck“ Pelletier, zavolal na pomoc obrnené transportéry, aby odviezli ubytovaných hostí do bezpečia. Transportéry prišli po 6 hodinách a odviezli skupinu i 40 ďalších civilistou. Na počesť Chucka Pelletiera pomenovali Sum 41 svoje dalšie album práve Chuck. Dokumentárne zábery boli použité vo filme ROCKED: Sum 41 in Congo, ktorý bol odvysielaný aj na MTV a organizácia War Child ho vydala 29. novembra 2005 na svojom DVD v USA a Kanade. Album Chuck bolo vydané 12. novembra 2004. Ide o tvrdú hudbu s omnoho vážnejším tónom a bez humoru, ktorý bol kapele vlastní na predchádzajúcich albumoch. Prvou skladbou albumu (a zároveň jedinou napísanou po incidentu v Kongu) je We're All to Blame. Tempo skladby sa mení z rýchleho na pomalé, čo má vyjadrovať cestu do Konga, kde v jednej chvíli panoval mier a vzápätí došlo na prudkú streľbu. Nasledovali songy Pieces (pomerne jemná skladba, ktorá dosiahla popredných priečok kanadských hitparád), Some Say (v Kanade a Japonsku vydané iba ako singel) a No Reason (vydané v rovnakej dobe ako Some Say, ale bez videoklipu a iba v USA a Evropě).

 

Po turné Go Chuck Yourself absolvovali turné spolu s Good Charlotte za podpory Loly Ray a Hazen Street, následne prišlo turné Carnival of Sins.

 

21. decembra 2005 vydali v Japonsku živé CD Happy Live Surprise, ktoré obsahuje celý koncert z ontarijského Londonu. Rovnaké CD bolo vydané 7. marca 2006 také v Kanade pod názvom Go Chuck Yourself, samozrejme už nie v tradičnej spolupráci s EMI, ale pod taktovkou Aquarius Records.

 

Po hudobnej show v Quebec City 11. septembra 2005 si dali koncertnú pauzu, 17. apríla 2006 vystúpili na koncerte pre poctu Iggymu Popovi, kde spolu s Iggym zahrali skladby Little Know It All a Lust For Life.

 

 

Pauza: Vedľajšie projekty a odchod Dava Bakshe (2006)

11. mája 2006 oznámil Dave Baksh (alias Dave Brownsound) prostredníctvom svojej manažérskej spoločnosti, že opúšťa Sum 41 a začína pracovať s novou skupinou Brown Brigade. Bakshovov odchod zo skupiny bol zdôvodňovaní umeleckými nezhodami a jeho túžbou pre hranie klasickejšej metalové hudby.

 

12. mája učinil Deryck v diskusii na webových stránkach skupiny prvé oficiálne prehlásenie ohľadne Davovho odchodu, v ktorom odchod potvrdil a súčasne prehlásil, že skupina nemá v úmysle Dava nahradiť, ale je isté, že si najali niekoho, kto im pomáhal s turné a hraním na živých vystúpeniach, ale tak aby nebol zachytený na videách, fotografiách či albumoch a mal akékoľvek rozhodovacie právo okolo činnosti skupiny.

 

Behom tejto pauzy sa Deryck zameral na svoji kariéru producenta. Napísal a produkoval dva songy pre album Avril Lavigne The Best Damn Thing. Stevo režíroval svoje prvé video pre kanadskú skupinu The Midway State a Cone rozbehol nový projekt spoločne s Toddom Morsem z H2O a skupinou Juliette and the Licks. Tato nová dvojčlenná skupina s názvom The Operation M.D. vydala na začiatku roku 2007 debutové album We Have an Emergency (v koprodukcii s Deryckem Whimbleyem). Cone tu v troch skladbách zastúpil vedľajšie i hlavné vokály, hral na bass-gytaru aj klávesy. Réžie prvého videoklipu s názvom Sayonara sa chopil Stevo.

 

 

Underclass Hero (2007)

Najnovší album, vydaný 24. júna 2007. Už 5. mája toho roku ponúkla skupina k nahliadnutiu nový singel na svojej MySpace stránke.

 

Vytvorené službou WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok